Duša

Depresívni pacienti majú vyššie riziko úmrtia na zlyhanie srdca

Zvýšené skóre na stupnici depresie umožňuje predpovedať ("predpovedať") zvýšené riziko úmrtia u pacientov so slabosťou srdcového svalu (srdcové zlyhanie), uvádza Dr. Julia Wallenborn (Nemecké centrum pre srdcové zlyhávanie, Univerzitná nemocnica Würzburg) na 80. výročnom stretnutí Nemeckej kardiologickej spoločnosti v Mannheime.

Výskumná skupina pomocou špeciálneho dotazníka (PHQ-864) vyšetrila 9 pacientov prijatých do nemocnice s „dekompenzovaným srdcovým zlyhaním“ – t. j. keď už v pokoji dochádza k zadržiavaniu vody alebo dýchavičnosti – pre depresívnu náladu. Depresívna nálada bola zistená u 29 percent všetkých pacientov. 28 percent z tejto podskupiny malo predchádzajúcu anamnézu depresie, z toho iba 50 percent bolo na antidepresívnej liečbe. V skupine diagnostikovanej ako depresívna zomrelo 18 percent pacientov po 27 mesiacoch v porovnaní so 14 percentami v skupine klasifikovanej ako nedepresívna.

Prečítajte si viac

Váš stres je aj mojím stresom

Len pozorovanie stresových situácií môže vyvolať fyzickú stresovú reakciu

Stres je nákazlivý. Môže stačiť sledovať inú osobu v stresovej situácii, aby vaše vlastné telo uvoľnilo stresový hormón kortizol. Toto sú výsledky rozsiahleho projektu spolupráce medzi katedrami Tanie Singer na Inštitúte Maxa Plancka pre kognitívne a neurovedy v Lipsku a Clemens Kirschbaum z Technickej univerzity v Drážďanoch. Empatický stres sa vyskytoval obzvlášť často, keď boli pozorovatelia v párovom vzťahu so stresovanou osobou a mohli sledovať akciu priamo cez sklenenú tabuľu. Ale aj keď cudzincov bolo možné vidieť iba na obrazovke, niektorých to uviedlo do pohotovosti. V našej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje stresom, je tento empaticky prenášaný stres faktorom, ktorý by sme v zdravotníctve nemali zanedbávať.

Stres je dnes jednou z najdôležitejších príčin chorôb. Spôsobuje rôzne psychické problémy ako vyhorenie, depresie a úzkosť. Aj tí, ktorí vedú relatívne pohodový život, prichádzajú do neustáleho kontaktu s vystresovanými ľuďmi. Či už v práci alebo v televízii: niekto je neustále v strese a to môže zasahovať do okolia. Nielen pociťovaná, ale aj fyzicky merateľná ako zvýšená koncentrácia stresového hormónu kortizolu.

Prečítajte si viac

Ako súvisí pamäť a schizofrénia

Mnohé psychické poruchy sú sprevádzané poruchou pamäti. Bazilejskí vedci teraz našli sieť génov, ktoré riadia základné vlastnosti nervových buniek a zohrávajú úlohu pri pamäti, mozgovej aktivite a schizofrénii. Výsledky ich výskumu boli publikované v online vydaní amerického časopisu Neuron.

Schopnosť zapamätať si informácie, ako napríklad telefónne číslo, na krátky čas je základnou schopnosťou ľudského mozgu. Táto takzvaná pracovná pamäť nám umožňuje porozumieť prostrediu okolo nás. Mozog spotrebúva veľa energie na udržanie neporušenej pracovnej pamäte – pri mnohých psychiatrických ochoreniach je však narušená. Výskumníci z transfakultnej výskumnej platformy „Molecular and Cognitive Neurosciences“ (MCN) Bazilejskej univerzity a Univerzitných psychiatrických kliník teraz opísali sieť génov, ktoré riadia základné vlastnosti nervových buniek a sú spojené s pracovnou pamäťou, mozgovou aktivitou a schizofréniou. .

Prečítajte si viac

Nový koncept liečby anorexie a bulímie

S intervalovou terapiou na normálnu hmotnosť

Vážne chorí ľudia s poruchami príjmu potravy sú teraz liečení intervalovou terapiou v Asklepios Klinik Nord - Ochsenzoll. Vo viacerých fázach, ktorých súčasťou je aj úzka ambulantná starostlivosť, dochádza nielen k zvýšeniu a stabilizácii hmotnosti, ale aj k lepšiemu predchádzaniu relapsov.

Poruchy príjmu potravy ako anorexia nervosa (anorexia) alebo bulímia (jedenie/vracanie) sa ťažko liečia. Pretože ústavná liečba s nárastom telesnej hmotnosti a normalizáciou stravovacieho správania často nestačí. Späť v každodennom živote doma existuje riziko návratu k starému správaniu. „Nové štúdie ukazujú, že poruchy príjmu potravy sa môžu po prepustení veľmi rýchlo znova objaviť,“ hovorí prof. Dr. Claas-Hinrich Lammers, medicínsky riaditeľ kliniky Asklepios Sever - Ochsenzoll a hlavný lekár Kliniky afektívnych chorôb. "Chceme zabrániť týmto relapsom pomocou nášho nového terapeutického konceptu."

Prečítajte si viac

Depresie po infarkte myokardu

Vnímanie hrozby zásadný význam pre obnovu

Podľa nedávneho výskumu zverejnení podľa odkázať pacientmi, ktorí sa cítia bezprostredne po infarkte to za významný ohrozenie vyšším rizikom depresie. Výsledky tejto štúdie sa môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k lepšej starostlivosti o srdce pacientov.

„U ľudí, ktorí prežili infarkt, je počas prvých šiestich mesiacov po infarkte trikrát vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie ako u ľudí bez srdcových chorôb. Bez liečby sa prognóza zhoršuje a vedie napríklad k ďalším srdcovým príhodám a prípadne k smrti. Dôvody častého výskytu depresie po infarktoch sú stále nejasné, “hovorí profesor Claus Vögele, prvý autor a profesor klinickej psychológie a psychológie zdravia na Luxemburskej univerzite.

Prečítajte si viac

Vplyv psychoterapie na mozog

Predné laloky mozgu ako centrálna sieťová štruktúra pre kognitívno-behaviorálnu terapiu

 

V Nemecku trpí asi tretina ľudí duševnou chorobou, ktorá si vyžaduje liečbu aspoň raz za život. Popri farmakoterapii je účinnou a široko používanou metódou liečby týchto porúch aj psychoterapia. Panická porucha sa vyskytuje asi u 3-5% a je charakterizovaná náhlym nástupom paniky, búšením srdca, potením a myšlienkou na smrť alebo mdloby.

Prečítajte si viac

Nevera je napísaná v celej našej tvári

Podľa vedcov z University of Western Australia (UWA) je totiž zrnko pravdy na tvrdení, že z tváre človeka možno vyčítať neveru. Zvládnu to najmä ženy. Aspoň to naznačuje štúdia profesorky Gillian Rhodes, profesorky Leigh Simmonsovej a výskumníčky Grace Morleyovej, ktorá bola začiatkom decembra zverejnená vo výskumnom časopise Biology Letters.

Účastníci štúdie boli požiadaní, aby sa tri sekundy pozerali na tváre cudzincov a posúdili, či sú lojálni a/alebo dôveryhodní. V anonymnom dotazníku hodnotené osoby už predtým uviedli informácie o tom, či v minulosti podviedli partnera alebo či partnera niekomu ukradli. Podľa profesora Simmonsa, vedúceho Centra evolučnej biológie UWA, boli ženy oveľa presnejšie ako muži a vedeli veľmi presne povedať, či čelia podvodníkovi. Ženy nesprávne odhadli svoje náprotivky iba v 38 percentách prípadov, zatiaľ čo muži sa mýlili v 77 percentách prípadov.

Prečítajte si viac

Prestávky ťa urobia múdrym

Učíte sa hrať na klavíri alebo študujete nové tanečné kroky? Potom dbajte na to, aby ste si medzi cvičebnými jednotkami vždy dopriali prestávku. Nová psychologická štúdia Univerzity Nového Južného Walesu v austrálskom Sydney ukazuje, že úspech v učení je rýchlejší, ak si plánujete pravidelné prestávky a netrénujete nepretržite.

Prečítajte si viac

Keď sa depresia zahojí, opäť vidíte jasnejšie

Vedci vyvíjajú metódy, pomocou ktorých možno v budúcnosti objektívne merať subjektívny stav depresie

Depresia a melanchólia sa v umení a literatúre vždy popisovali pomocou vizuálnych výrazov: šedá a čierna sú farby, ktoré znamenajú melanchóliu alebo depresiu. V angličtine sa naopak depresívna nálada spája s modrou farbou, napríklad keď depresívny človek povie: „I'm feel blue“. Pracovná skupina vo Freiburg University Medical Center s vedcami z psychiatrie, psychoterapie a oftalmológie teraz zistila, že za týmito lingvistickými obrazmi sa skrýva aj empirická realita.

Prečítajte si viac

Nesprávny odhad je polovica úspechu – model popisuje, ako skúsenosť ovplyvňuje naše vnímanie

Keď niečo odhadujeme, podvedome využívame nedávne skúsenosti. Vedci z Univerzity Ludwiga Maximiliansa (LMU) v Mníchove a Bernsteinovho centra v Mníchove požiadali testované subjekty, aby odhadli vzdialenosti vo virtuálnom prostredí. Ich výsledky smerovali k priemernej hodnote všetkých trás, ktoré sa dovtedy uskutočnili. Vedcom sa po prvýkrát podarilo veľmi dobre predpovedať výsledky experimentu pomocou matematického modelu. Spája v sebe dva známe zákony psychofyziky pomocou výroku z teórie pravdepodobnosti. Štúdia by tak mohla mať zásadný význam pre výskum vnímania. (Journal of Neuroscience, 23. novembra 2011)

Prečítajte si viac