Horský vzduch trénuje srdce a krvný obeh

Optimálne účinky na zdravie v stredných nadmorských výškach

Dlhodobé štúdie u ľudí, ktorí zostali na zdravotníckych klinikách vo vysokých nadmorských výškach, ukázali, že vo väčšine prípadov je pretrvávanie žiaducich zmien v zdraví stále možné zistiť mesiace po ústavnej liečbe. Dva najvýraznejšie nálezy, pulzná sedácia a zníženie krvného tlaku, zostávajú stabilné aj po návrate do nižšie položeného domáceho prostredia po dobu až ôsmich mesiacov.

Ľudí s chorobami kardiovaskulárneho systému často sužujú pochybnosti, či zvládnu klimatické tlaky dovolenkového pobytu v horských oblastiach. Túto neistotu by teraz mohol vyriešiť jeden z Dr. Thomas Becker z Centra pre anatómiu na Kolínskej univerzite by mal byť vylúčený. Naopak, ukázalo sa, že pobyt v stredných nadmorských výškach (medzi 1000 3000 a max. 2000 XNUMX m n. M.) Má merateľne pozitívne účinky na funkciu srdca, obehu a pľúc. Klimatické podnety súvisiace s nadmorskou výškou rozvíjajú svoju optimálnu účinnosť v lokalitách okolo XNUMX XNUMX metrov nad morom.

Výstup z nížin do vyššieho terénu spúšťa v ľudskom organizme spočiatku dávkovú stresovú reakciu. Priemerná dĺžka trvania tejto prvej fázy úpravy je približne šesť hodín. Najvýraznejšie fyziologické procesy sú zrýchlená srdcová frekvencia a zrýchlené dýchanie. Dôvodom je čoraz nižší tlak kyslíka v okolitom vzduchu vo vyšších nadmorských výškach. Otázka hodnôt krvného tlaku, dôležitá pre kardiovaskulárnych pacientov, mala za následok len nevýrazné zmeny v zmysle prechodného mierneho zvýšenia. Telo potrebuje následnú aklimatizačnú fázu zvyčajne sedem dní, aby sa metabolizmus prispôsobil zníženému prísunu kyslíka. V tejto fáze by ste sa mali vyhnúť väčšiemu zaťaženiu. Plný fyzický výkon sa dosiahne až počas druhého a tretieho týždňa. Zníženie pulzovej frekvencie v priemere na 85 percent nížinných hodnôt, mierne zníženie systolického krvného tlaku a znížená spotreba kyslíka srdcom sú najvýznamnejšími medicínsky overiteľnými efektmi úspešnej adaptácie na vysokohorské klimatické podmienky.

V zásade fyzicky trénovaní ľudia potrebujú kratší čas na prispôsobenie sa nadmorskej výške ako netrénovaní ľudia. Z popísaných pozitívnych účinkov na ľudský organizmus však profituje každý, od súťažiacich športovcov cez bežných dovolenkárov až po pacientov v rehabilitačných ambulanciách. V poslednom menovanom má od konca 19. storočia svoje pevné miesto v ponuke liečby takzvaná terénna kúra. Ide o horské túry vo výškach 800 až 2000 m n. m., kde treba prekonať výškový rozdiel do 500 m. Osvedčili sa ako účinné tréningové opatrenia pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení.

Zdroj: Univerzita v Kolíne nad Rýnom [ Friedhelm Rath ]