Krajšie, sviežejšie, zdravšie: vďaka nanoobalom a nanoaditívam?
Nanotechnológia si nachádza cestu do potravinárskeho sektora: vo forme prísad alebo v obalových materiáloch. Štúdia Centra pre hodnotenie technológií TA-SWISS poskytuje prehľad o tom, ktoré syntetické nanomateriály sa už používajú. Hodnotí produkty obsahujúce nanomateriály s ohľadom na environmentálne problémy a udržateľnosť. Ukazuje tiež, kde by mohol byť možný vývoj a kde je potrebná opatrnosť.
Pokiaľ ide o jedlo, viac ako kdekoľvek inde vyvstáva otázka: čo je nano a čo nano robí? Pretože to, čo jeme, ide do nášho tela. Teda aspoň by v nej nemalo byť nič, čo organizmu škodí. Podľa štúdie TA-SWISS je vo švajčiarskych obchodoch dostupných len niekoľko potravín s nanomateriálmi.
Tie sú už dávno odskúšané a sú považované za neškodné. Cez internet sa však dajú zohnať aj produkty zo zahraničia, ktoré obsahujú v tejto krajine nepovolené a zdraviu škodlivé prísady v nanorozmeroch. Nanotechnológie v potravinárskom sektore dnes nemajú takmer žiadny význam pre výživu šetrnú k životnému prostrediu a zdraviu prospešnú a pravdepodobne budú v budúcnosti zohrávať iba podradnú úlohu, aby sa dosiahla väčšia udržateľnosť vo výžive. Používanie nanotechnológií je už bežné pri balení potravín a je vidieť značný inovačný potenciál.
Očakáva sa, že takéto balenie zlepší trvanlivosť potravín a zníži množstvo odpadu. Štúdia tiež ukazuje, že právne ustanovenia pre potraviny a obalové materiály nie sú dostatočne prispôsobené výzvam nanotechnológie. Je tiež potrebné konať zo strany výrobcov, spracovateľov a maloobchodníkov: vyžaduje sa transparentnosť a aktívna informačná politika.
Predĺžte trvanlivosť a zlepšite ekologickú rovnováhu s obalmi potravín
Na švajčiarskom trhu sú ponúkané baliace fólie a PET fľaše so syntetickými nano komponentmi. Pri nanomateriáloch sa zlepšujú bariérové vlastnosti proti plynom, vodnej pare, aromatickým látkam ako aj mechanické a tepelné vlastnosti či UV ochrana. Nanotechnologicky optimalizované PET fľaše majú priaznivejšiu bilanciu CO2: Podľa hodnotenia životného cyklu, ktoré bolo prvýkrát zverejnené v štúdii TA-SWISS, by sa len vo Švajčiarsku mohli ušetriť emisie škodlivé pre klímu vo výške rádovo 10 000 ton, alebo: vo výrobe Preprava a recyklácia nano-PET fľaše spôsobuje približne o tretinu menej skleníkových plynov ako hliník a približne o 60 percent menej ako jednorazová sklenená fľaša. To znamená, že nano-PET fľaša je rovnako dobrá ako vratná sklenená fľaša.
Dostávajú sa nanočastice z obalov do potravín?
Či môžu nanočastice migrovať z obalu do potravín, závisí predovšetkým od toho, ako bol nanopovlak aplikovaný.
Tam, kde nanomateriály prichádzajú do priameho kontaktu s potravinami, nie je možné vylúčiť prenos. V tomto prípade je ešte potrebné predložiť chýbajúci dôkaz o nezávadnosti. To platí aj pre takzvané „antimikrobiálne balenie potravín“: Povlak s germicídnymi časticami nano-striebra spôsobuje, že sa potraviny kazia menej rýchlo.
Tieto materiály nie sú momentálne dostupné vo Švajčiarsku, ale možno ich získať zo zahraničia cez internet.
Prísady v nanomateriáloch v potravinách
Dnes je vo Švajčiarsku len niekoľko potravín obohatených o nanorozmerové prísady. Patrí sem aj pomôcka na stekanie, ktorá zabraňuje zhlukovaniu mladiny. Pozostáva z kyseliny kremičitej (oxid kremičitý alebo E 551), ktorá po rozomletí poskytuje práškový materiál obsahujúci nanočastice. Syntetické nanokomponenty sa používajú aj pri takzvanom enkapsulácii, napríklad na uzavretie karotenoidov alebo vitamínov, aby sa stali rozpustnými vo vode, mali dlhšiu trvanlivosť alebo ich telo lepšie vstrebalo. Takéto prísady boli skontrolované na použitie v potravinách a považujú sa za neškodné.
Koho zaujímajú nano potraviny?
Štúdia TA-SWISS dospela k záveru, že ľudia s určitými „stravovacími štýlmi“ by určite mohli byť otvorení výrobkom s prísadami vyrobenými pomocou nanotechnológie.
Platí to najmä vtedy, ak sa predpokladá, že s nanopotravinami sa dá ľahšie manipulovať a/alebo môžu mať ďalšie zdravotné výhody. V rozvojových krajinách by takéto prísady mohli pomôcť v boji proti podvýžive; napríklad obohatením základných potravín železom, zinkom, vitamínom A alebo kyselinou listovou. Treba však počítať s tým, že aj takéto produkty treba potom ponúkať tak, aby boli cenovo dostupné a dostupné pre núdzne vrstvy obyvateľstva.
Medzery v právnej regulácii a požiadavkách na označovanie
Švajčiarske potravinové právo sa riadi takzvaným „pozitívnym princípom“. To znamená, že sa môžu použiť len tie doplnkové látky, ktoré sú na pozitívnom zozname a sú označené číslom E. Spĺňajú množstvo požiadaviek, najmä musí byť preukázané, že potravinu nemožno vyrobiť bez predmetnej prídavnej látky a že použité množstvo nemôže poškodiť zdravie spotrebiteľa. Do tejto kategórie by mohli patriť aj nanočastice a mali by sa kontrolovať podľa vyššie uvedených kritérií. Všeobecné pravidlo:
Ak sa použije zložka, ktorá je momentálne na pozitívnom zozname, nemusí sa znovu testovať – aj keď je novo pridaná v nanoúrovni. Keďže je dnes známe, že jedna a tá istá látka sa často správa ako nanočastica inak, ako keď je na makroúrovni, je toto určenie vzhľadom na prísady nanometrov nedostatočné.
Podľa vyhlášky o označovaní potravín (LKV) musia byť uvedené všetky zložky potraviny. Neexistuje žiadna povinnosť špecificky uvádzať veľkosť častíc.
Občania však chcú, aby sa nanočastice označovali, najmä v potravinárskom sektore, ako ukázal participatívny proces, ktorý v roku 2006 uskutočnila TA-SWISS.
Odporúčania zo štúdie TA-SWISS
Nariadenie: Existujúce právne predpisy v oblasti potravín a chemikálií by sa mali prispôsobiť požiadavkám nanotechnológie.
Transparentnosť: Aktívnou informačnou politikou by výrobcovia mali prispieť k boju proti nedôvere obyvateľstva. Napríklad výrobcovia, spracovatelia a predajcovia potravín a potravinových obalov s nanokomponentmi by sa mohli čoraz viac prispôsobovať kódexom správania špecifickým pre daný priemysel. Spotrebitelia chcú mať možnosť dozvedieť sa o zložkách produktu, aby sa mohli pri nákupe rozhodovať na tomto základe. Výrobcovia by mali byť prinajmenšom povinní informovať orgány pre bezpečnosť potravín pri uvádzaní tovaru obsahujúceho nanomateriály na trh.
Vyhlásenie: Vzhľadom na medzinárodný tok tovarov by bola globálna alebo aspoň celoeurópska regulácia vhodnejšia, ako keby Švajčiarsko postupovalo samostatne. Špecifické označovanie by zodpovedalo potrebe transparentnosti a uľahčilo by vysledovateľnosť príslušných potravín, ako aj štátnu kontrolu potravín: na druhej strane nešpecifické označovanie, ako napríklad „obsahuje nanočastice“, sa na tieto účely javí ako menej užitočné. Existujúce systémy vysledovateľnosti vo výrobe potravín by sa mali preskúmať z hľadiska ich uplatniteľnosti na nanomateriály. Len vtedy je možné produkty rýchlo stiahnuť z trhu, ak novšie zistenia naznačujú možné nebezpečenstvá.
Podobne ako v zákone o ochrane životného prostredia by aj v potravinovom práve mala byť výslovne zakotvená zásada predbežnej opatrnosti. Len na tomto základe môžu švajčiarske potravinové úrady prijať opatrenia na riadenie rizík.
Musí sa financovať výskum ľudských a ekotoxikologických rizík. Účinky nanočastíc sa musia skúmať počas celého životného cyklu výrobku, od výroby až po likvidáciu.
Zdroj: Bern [ TA-SWISS ]
