Návrat zelenej klimatizácie z Austrálie

Výskumníci z University of Technology Sydney oživujú v Austrálii vysokoúčinnú klimatizačnú technológiu zo 1970. rokov minulého storočia. Má potenciál ušetriť veľké množstvo energie.

Tím pod vedením Johna Dartnella na Fakulte inžinierstva a informačných technológií sa pri svojej práci spolieha na proces takzvaného nepriameho chladenia odparovaním. Túto technológiu pôvodne vyvinul Don Pescod, vedec z organizácie Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (CSIRO). Primárne sa používal na chladenie telefónnych ústrední v odľahlých oblastiach. Obmedzený marketing a vývoj v 1980. rokoch a meniace sa telekomunikačné technológie však dočasne ukončili vývoj Pescodu.

Rastúca potreba vnútorných chladiacich systémov šetrných k životnému prostrediu viedla Johna Dartnella a jeho tím k oživeniu Pescodovho nápadu. Jeho prístup spočíval v použití vody ako nepriameho chladiva cez plastový výmenník tepla bez zvlhčovania vzduchu, ktorý sa má ochladzovať. Počas procesu sa voda vyparuje a tým zabezpečuje chladenie. K odparovaniu vody dochádza prúdom použitého vzduchu z budovy, ktorý prechádza cez výmenník tepla. Ďalší prúd vzduchu prechádza cez výmenník tepla do budovy a ochladzuje sa odparovaním vody bez toho, aby s ňou prišiel do kontaktu. Tento proces rekuperácie energie je vysoko efektívny a umožňuje zásobovanie budov veľkým množstvom chladeného čerstvého vzduchu pri minimálnej spotrebe energie.

Zatiaľ čo konvenčné odparovacie chladiace systémy sa už osvedčili v suchých klimatických podmienkach, vo vlhkých oblastiach to tak nie je. Spojením nepriameho chladenia odparovaním s malou konvenčnou chladiacou jednotkou sa Pescodov proces môže stať efektívnym a ekonomickým aj v týchto oblastiach. Práca Johna Dartnella a jeho tímu ukázala, že nepriame chladenie odparovaním využíva menej ako tretinu energie konvenčného systému. Vo vlhkých oblastiach je potenciál úspor až päťdesiat percent.

Práca Dartnellovho tímu už vyvolala záujem potenciálnych donorov v Austrálii, ako aj dvoch amerických spoločností pracujúcich na podobných systémoch. „Vrátili sme sa tam, kde CSIRO skončilo, a teraz môžeme demonštrovať ekonomickú životaschopnosť systému a zároveň demonštrovať, že táto technológia je správnou voľbou z hľadiska životného prostredia,“ povedal Dartnell.

Zdroj: Sydney [Institute Ranke-Heinemann]