Vďaka senzorom budú potraviny v budúcnosti bezpečnejšie

Na veľtrhu Agritechnica 2009 predstavil Leibnizov inštitút pre poľnohospodárske inžinierstvo v Postupime-Bornime tri vývojové senzory, ktoré možno použiť na detekciu plesní v kritických bodoch reťazca produkcie obilia a následne znížiť riziko mykotoxínov. Senzorové systémy boli vyvinuté spolu s partnermi z výskumu a priemyslu ako súčasť spoločného projektu ProSenso.net2 financovaného BMBF.

Sú vysoko nežiaduce, ale obsahujú ich asi štvrtina celosvetovo vyrobených potravín a krmív: toxické metabolity plesňových húb, takzvané mykotoxíny. Aj malé množstvá sú škodlivé pre zdravie ľudí a zvierat. Kontaminácia mykotoxínmi je spojená nielen so zdravotnými aspektmi, ale aj s ekonomickými dôsledkami.

Fusárium zo senzorického hľadiska

Dokonca aj počas jazdy cez obilné pole dokáže senzor na traktore rozlíšiť medzi zdravými a hubami napadnutými klasmi kukurice. Multispektrálna kamera rozpozná príznaky bezkontaktne a nedeštruktívne. V budúcnosti sa obilie môže zberať oddelene od zamorených podoblastí a tak sa môže posielať na alternatívne ďalšie spracovanie, napr. na výrobu bioplynu.

Znížte riziko napadnutia správnym sušením

Po zbere treba vlhké zrno vysušiť, aby sa predišlo napadnutiu plesňami a tvorbe toxínov pri skladovaní. Nerovnomerný obsah vlhkosti zŕn predstavuje značný problém pre ovládanie sušiarne.Nové typy online mikrovlnných snímačov umožňujú po prvý raz priame, na hustote nezávislé meranie vlhkosti, a to ako čerstvo zozbieraného zrna na vstupe, tak aj na výstupe sušičky. Možné dodatočné vybavenie existujúcich sušiacich systémov a aplikácia v nových systémoch sľubuje značné ekonomické efekty. Rovnomernejšie sušenie nielen zlepšuje kvalitu produktu a minimalizuje riziko, ale možno dosiahnuť aj úsporu energie až 5 %.

Uložené v bezpečí?

Pri skladovaní alebo získavaní dávok obilia by sa mali pomocou nových metód online analýzy rýchlo identifikovať partie zŕn s hubami a mykotoxínmi – predpoklad pre cielené vyhadzovanie nekvalitných dávok. Ukázalo sa, že plesne ako Fusarium, Aspergillus alebo Penicillium môžu byť detekované na raži a pšenici pomocou spektroskopických metód a meraní plynových senzorov. Zároveň boli pomocou luminiscenčnej spektroskopie detegované plesňové toxíny (aflatoxíny, ochratoxín A a zearalenón). So senzorovým systémom, ktorý kombinuje procesy, bude v budúcnosti možné špecificky odhaliť plesne a mykotoxíny v reťazci spracovania obilia.

Spoločný projekt „ProSenso.net2 – Rozvoj potenciálu udržateľnosti prostredníctvom využitia inovatívnych senzorových technológií a holistických modelov hodnotenia vo výrobnom reťazci potravín rastlinného pôvodu“ prispieva k zlepšeniu kvality potravín a krmív. Koordinoval ho Leibnizov inštitút pre poľnohospodársku techniku ​​Potsdam-Bornim eV (ATB) a financovalo ho Federálne ministerstvo školstva a výskumu. Inovatívne koncepty riešení založené na senzoroch boli vyvinuté ako príklady pre ekonomicky dôležité hodnotové reťazce obilia a ovocia/zeleniny/zemiakov. Výsledky projektu môžu trvalo prispieť k bezpečnejšej výrobe potravín a krmív, najmä k minimalizácii rizika pre ľudí a zvieratá škodlivinami z plesní a zároveň k stabilizácii príjmov farmárov a potravinárov.

Leibnizov inštitút pre poľnohospodársku techniku ​​Potsdam-Bornim je jedným z popredných výskumných ústavov poľnohospodárskej techniky v Európe. Výskumné aktivity sa zameriavajú na rozvoj ekologických a konkurencieschopných procesov poľnohospodárskej výroby, na kvalitu a bezpečnosť potravín a krmív a na obnoviteľné suroviny a energiu vo vidieckych oblastiach.

Zdroj: Potsdam-Bornim [ Leibniz Institute ]