Úrady sprísňujú postup pri porušení potravinového zákona

Stretnutie odborníkov z Akadémie Fresenius poukazuje na nové predpisy a potenciálne nebezpečenstvá pre výrobu produktov a spotrebu potravín

Nielen od posledného škandálu s konským mäsom je téma „bezpečných potravín“ – doslova – „na perách každému“ aj mimo tohto odvetvia. Spotrebitelia sú viac neistí ako kedykoľvek predtým a sú skeptickí, pokiaľ ide o to, ktorým výrobcom a produktom môžu skutočne dôverovať a kde by si mali dávať pozor.

Zástupcovia z oblastí zabezpečenia kvality a manažmentu a regulačných záležitostí sa dozvedeli, aké závery úrady vyvodili z potravinových škandálov posledných rokov, ako môže spoločnosť vytvoriť väčšiu bezpečnosť vo výrobe a v rámci dodávateľského reťazca a aké nové nebezpečenstvá treba vziať do úvahy. účtu ako aj manažment laboratória a hygieny na 5. „konferencii manažérov kvality“ Akadémie Fresenius 12. a 13. júna 2013 v Kolíne nad Rýnom.

Britta Schink na konferencii hovorila v mene Spolkového ministerstva pre výživu, poľnohospodárstvo a ochranu spotrebiteľa (BMELV) o aktuálnych oficiálnych informačných pokynoch, ktoré prichádzajú do úvahy v prípade porušenia potravinového práva. Nová úprava paragrafu 40, odsek 1, veta 2, číslo 4a v zákone o potravinách, spotrebnom tovare a krmivách (LFGB), ktorá nadobudla účinnosť 28. mája 2013, by dala úradom možnosť po riadnom úvahy, informovať verejnosť, ak existuje dôvodné podozrenie, že boli v nezanedbateľnom rozsahu porušené predpisy LFGB, zhrnul jadro nového predpisu Schink. Základom nového nariadenia sú predovšetkým najnovšie udalosti týkajúce sa potravín obsahujúcich nedeklarované konské mäso, ktoré jasne ukázali, že doteraz platné nariadenia nezaručovali vždy rýchle a primerané informácie, pokračoval Schink. Na jeseň 2012 preto došlo k širokému politickému konsenzu o novej úprave paragrafu. V súvislosti s predpokladaným „nie zanedbateľným rozsahom“ Schink uviedol, že to na jednej strane znamená prekročenie prípustných limitných hodnôt, maximálnych hladín alebo maximálnych množstiev. Na druhej strane sa riešia aj prípady, v ktorých dôjde k výraznému alebo opakovanému porušeniu iných ustanovení v rozsahu zákona, za ktoré možno očakávať pokutu vo výške minimálne 350 eur.

Podľa nedávneho rozhodnutia Európskeho súdneho dvora pochybnosti, ktoré vznikli o zlučiteľnosti novelizovaného paragrafu 40 s európskym právom, nie sú v zásade namieste, keďže paragraf bol klasifikovaný ako „nie je a priori v rozpore s európskym právom“. Táto otázka však ešte nie je definitívne objasnená a ešte sa uvidí, aká bude ďalšia národná jurisdikcia, zdôraznil Schink. Na druhej strane federálna vláda už zaujala jasné stanovisko: Podľa nej tento odsek predstavuje cenný príspevok k ochrane spotrebiteľa, pretože spotrebitelia sa môžu rozhodovať sami, len ak majú všetky relevantné informácie, uzavrel Schink.

Suroviny: Buďte opatrní pri nákupe z rizikových krajín

Kvalita a spracovanie surovín je v súvislosti s bezpečnými potravinami vždy citlivou otázkou. Veľké bezpečnostné riziko predstavujú najmä zdroje dodávok. Bernhard Müller (Safefood-Online) poskytol informácie na odbornej konferencii na tému „Identifikácia a riadenie rizík pri obstarávaní surovín“ a pomenoval najväčšie výzvy na monitorovanie: Hlavným problémom je nedostatočná transparentnosť výrobných procesov. spôsobené kultúrnymi rozdielmi v zaobchádzaní s potravinami, jazykové bariéry a nedostatočné právne chápanie tejto témy v tretích krajinách sa prehĺbia, vysvetlil Müller. Obstarávanie a kontrolu surovín navyše komplikuje ťažko zrozumiteľná alebo len neúplná dokumentácia, dopravné riziká a skutočnosť, že organizačne je možný len náhodný odber vzoriek.

Napriek tomu majú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov povinnosť identifikovať všetky potenciálne nebezpečenstvá a v rámci možností im predchádzať, eliminovať ich alebo ich znížiť na prijateľnú úroveň. Nebezpečenstvá musia byť pod takou kontrolou (vrátane surovín a obalov), aby bola zaručená bezpečnosť potravín – táto zodpovednosť existuje aj vtedy, keď sa potravina dováža z krajiny mimo EÚ. Krajiny, ktoré sú obzvlášť ohrozené z hľadiska bezpečnosti potravín, sú krajiny s nízkou úrovňou rozvoja a/alebo vysokou mierou korupcie, ktoré vo všeobecnosti nedokážu úplne alebo len s ťažkosťami splniť európske normy, hovorí Müller.

Index konkurencieschopnosti rastu (GCI, Global Competitiveness Index) alebo index pravdepodobnosti korupcie (CPI, Corruption Perceptions Index) poskytujú orientáciu, ktorých krajín sa to týka. Müller upozornil, že krajina by mala byť vždy klasifikovaná ako riziková, ak bola bezpečnosť dodaného tovaru spochybnená na základe informácií z oficiálnych zdrojov (EÚ: RASFF, Rýchly alarmový systém pre potraviny a krmivá) alebo interných incidentov či sťažností.

Ako ochranné opatrenia odporučil Müller nastaviť monitorovací systém pre možné nebezpečenstvá, integrovať tému riadenia rizík do existujúceho systému riadenia a implementovať preventívne opatrenia, aby sa predišlo stiahnutiu alebo vráteniu.

Nové alergénové riziko: alergia na mäso

Len v Nemecku trpí potravinovou alergiou šesť percent populácie. Veľká časť spúšťačov alergie (90 percent) je už známa: medzi alergény, ktoré je potrebné označovať, patria vajcia, sója, orechy a kôrovce. DR

Christoph Persin (Eurofins) vo svojej prezentácii vysvetlil, na ktoré témy by si mal praktický manažment alergénov v súčasnosti dávať pozor. Napríklad Persin predstavil nové čísla z roku 2012, ktoré ukazujú, že malý počet výrobkov, ktoré podliehajú povinnému označovaniu, sa stále predáva bez zodpovedajúceho vyhlásenia. Najvyšší počet pozitívnych vzoriek v teste bol podľa Persina na alergény horčica, mandle, lieskové orechy, mlieko a lepok. Najmä v prípade lepku bolo veľa nálezov vo výrobkoch, niektoré dokonca deklarovali, že sú „bez“ tohto alergénu. Veľmi časté boli aj pozitívne nálezy bez deklarácie v čokoláde (alergény: mlieko a lieskové orechy) a koreninových prípravkoch (alergén: horčica). Persin upozornil, že alergény musia byť zvýraznené v zozname zložiek zo zákona a od 13. decembra 2014 bude povinné aj označovanie sypkého tovaru. Nakoniec odborník informoval o novej forme alergie, ktorá sa dlho nepozorovala a predtým bola známa ako „alergia na mäso“ alebo „alergia na mäso“.

„a-gal alergia“. Postihnutí sa podľa Persina v noci často budia s alergickými reakciami, ktoré môžu ísť až do anafylaktického šoku. V týchto prípadoch je konzumácia mäsa zvyčajne pred tromi až šiestimi hodinami, takže spočiatku nie je podozrenie na alergiu. Náhodné pozorovanie však dokázalo vniesť svetlo do veci: Ľudia postihnutí alergiami reagovali na uhryznutie kliešťom silnými kožnými reakciami a tvorbou anti-alfa-gal IgE protilátok.

Preto vysvetlenie oneskorenej alergickej reakcie po konzumácii mäsa:

Použitie terapeutickej protilátky ("Cetuximab") vedie u niektorých pacientov po jednorazovej dávke k závažným alergickým reakciám, ktoré sú spôsobené obsiahnutou štruktúrou cukru alfa-galaktóza (a-Gal), vysvetlil Persin. S výnimkou ľudí a opíc sa to vyskytuje v tkanivách všetkých ostatných cicavcov a ľudské telo to rozpoznáva ako cudzie. Spomínaná štruktúra cukru by sa preto teraz mala považovať za alergén a musí sa brať do úvahy ako súčasť manažmentu alergénov, zdôraznil Persin.

 

Konferencia dokumentácia vrátane skriptov zo všetkých prezentácií môžu Fresenius konferencie za cenu 295, - EUR plus DPH na Akadémii Fresenius byť založený ...

kontakt:

Akadémiu Fresenius GmbH
Annika Koterba
Staré Hellweg 46
44379 Dortmund

Telefón: 0231 75896 - 74
Fax: 0231-75896-53

Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty Ak chcete zobraziť JavaScript musí byť zapnutý! 
www.akademie-fresenius.de 

Zdroj: Dortmund, Kolín nad Rýnom [Akademie Fresenius]