Kvalita a analytika

Privedené do rosného bodu

Vetracia jednotka kombinuje chladenie odparovaním a rekuperáciu tepla

Nároky na komfort interiéru sa zvyšujú a s nimi často aj spotreba klimatizácie. V rámci výskumného projektu bol teraz vyvinutý ventilačný systém, ktorý kombinuje nepriame chladenie odparovaním s rekuperáciou tepla a tak veľmi efektívne zabezpečuje príjemné teploty v miestnostiach. Funkčný princíp nových zariadení, ako aj výsledky testov v demonštračnom objekte sú zhrnuté v informáciách projektu BINE „Chladenie kancelárskych budov čerstvým vzduchom“ (09/10).

Najdôležitejším komponentom ventilačného systému je vysokovýkonný protiprúdový výmenník tepla - ďalší vývoj nepriameho odparovacieho chladiaceho systému dostupného na trhu. Vďaka vylepšenej geometrii a prúdeniu vzduchu, použitiu nových materiálov a špeciálnej povrchovej úprave sa ochladí takmer k rosnému bodu. Týmto spôsobom je možné znížiť teplotu v miestnosti až o 6 K. Chladenie sa vykonáva vodou - nie sú potrebné bežné chladiace kvapaliny. Merania na predvádzacej budove ukazujú, že nový ventilačný systém je schopný udržať teplotu privádzaného vzduchu do miestností na cca 20°C.

Prečítajte si viac

Už nikdy nejedzte príliš pikantné – baktérie hrajú na ochutnávača

Bielefeldskí študenti s výskumným projektom v súťaži MIT

Študenti z Bielefeldskej univerzity sú po prvý raz jediným tímom zo Severného Porýnia-Vestfálska, ktorý sa zúčastnil na renomovanej medzinárodnej súťaži syntetickej biológie iGEM (medzinárodná súťaž geneticky inžinierskych strojov) na MIT (Massachusetts Institute of Technology) v Bostone. Pomocou geneticky modifikovaného receptora chcú baktérie rozžiariť, keď je jedlo príliš pikantné.

Tím z Bielefeldu vyvíja bakteriálny senzorový systém pre korenené jedlá. Pomocou receptora dokážu baktérie rozoznať látky zo svojho prostredia a preniesť signály do vnútra bunky. Ako štartovací systém slúži bakteriálny receptor pre rastlinné atraktanty. Toto sa trénuje na kapsaicíne pomocou riadenej evolúcie. Kapsaicín je zodpovedný za stupeň pikantnosti v jedle a prirodzene sa vyskytuje v paprike, paprike alebo čili papričkách. Zmenené baktérie začnú zodpovedajúcim spôsobom žiariť v závislosti od stupňa závažnosti. Takto priamo uvidíte, či je jedlo príliš pikantné.

Prečítajte si viac

Bezpečnosť potravín a hodnotenie rizika: vyžadujú sa zmysluplné, porovnateľné údaje o spotrebe potravín

Na konferencii Fresenius diskutovali medzinárodní odborníci o spôsoboch zvyšovania bezpečnosti potravín

V globalizovanom svete je bezpečnosť potravín medzinárodnou úlohou. Výroba, spracovanie, distribúcia a príprava potravín sú kľúčovými faktormi pre bezpečnú výživu. Narastá potreba medzinárodného výskumu a prístupov k riadeniu rizík s cieľom zabezpečiť celosvetové dodávky bezpečných potravín. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) má úzke pracovné kontakty s potravinárskymi úradmi a organizáciami v rôznych častiach sveta. Potrebná je však aj ďalšia harmonizácia medzi členskými štátmi Európskej únie s cieľom účinne chrániť obyvateľstvo pred nebezpečenstvami súvisiacimi so stravovaním. Právne aspekty, hodnotenie expozície a sekundárne štandardy – to boli hlavné témy 8. medzinárodnej konferencie Fresenius „Bezpečnosť potravín a hodnotenie rizík výživy“, ktorá sa konala od 22. do 23. februára v Mainzi.

Prístup k presným informáciám o spotrebe potravín je nevyhnutným predpokladom akéhokoľvek hodnotenia vystavenia bezpečnosti potravín. V súčasnosti však neexistujú žiadne celoeurópske predpisy týkajúce sa zberu údajov o národnej spotrebe na individuálnej úrovni. Napriek tomu už v niektorých európskych krajinách prebiehajú štúdie, ktoré poskytujú cenné informácie pre vládne opatrenia a majú ústredný význam pre dohľad nad výživou. „Bohužiaľ, použité metódy nie vždy poskytujú údaje, ktoré sú dostatočne presné na posúdenie expozície. Údaje zozbierané na národnej úrovni sa navyše nedajú priamo porovnávať, pretože metódy sa v rámci EÚ líšia, “uviedol Stefan Fabiansson, vedúci oddelenia DATEX (zber a vystavenie údajov) v EFSA na konferencii Fresenius.

Prečítajte si viac

Inovatívna kontrola mäsa vo VION Zeven - zelená pre pravidelnú prevádzku

Minister poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľa Hans-Heinrich Ehlen podporuje zavedenie kontroly mäsa bez výrezov na základe rizika

Spolu s farmármi zo zväzu VzF, zväzom výrobcov Schleswig Holstein, veterinármi z okresu Rotenburg-Wümme, dolnosaským štátnym úradom pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť potravín (LAVES) a vedcami z Univerzity veterinárskeho lekárstva v Hannoveri VION Zeven má vytvorené praktické predpoklady pre nový systém kontroly mäsa, ktorý umožňuje vynechať rutinné výseky a stanovuje nové štandardy pre väčšiu ochranu spotrebiteľa.

Od roku 2006 právo EÚ povoľuje zavedenie takejto alternatívy, ak je zaručená aspoň rovnaká úroveň bezpečnosti potravín ako pri bežnom skúmaní. Pri tradičnej prehliadke jatočných zvierat a mäsa, ktorá sa v Nemecku praktizuje od roku 1903, sa telá a orgány zvierat vo všeobecnosti vyšetrujú prehliadkou, pohmatom a rezom. Nový systém vopred obsahuje komplexné informácie o zdraví stáda a jednotlivých zvierat a zabezpečuje nepretržitú komunikáciu medzi výrobcami, bitúnkami a úradmi.  

Prečítajte si viac

Molekulárny základ vnímania horkej chuti do značnej miery objasnený

Len 25 rôznych receptorov horkej chuti stačí na vnímanie desiatok tisíc horkých látok. Vedci z Nemeckého inštitútu pre výživu ľudí (DIfE) teraz vedia vysvetliť, ako je to možné. "Teraz vieme, že väzbové vlastnosti snímačov horkej chuti sú veľmi odlišné a že iba kombinácia týchto vlastností umožňuje zaznamenať tak extrémne širokú škálu horkých látok," hovorí Wolfgang Meyerhof, prvý autor štúdie.

Výskumníci DIfE nedávno publikovali svoje rozsiahle výsledky na molekulárnej báze vnímania horkej chuti v Chemical Senses (DOI: 10.1093/chemse/bjp092; Meyerhof a kol., 2009; Molekulárne receptívne rozsahy ľudských receptorov horkej chuti TAS2R).

Prečítajte si viac

Škorica z Cejlónu alebo Cassie? - Ako potravinoví chemici zisťujú korenie

Bez ohľadu na to, či ide o cibuľu, medvedí cesnak alebo rascu: pomocou moderných metód analýzy korenia možno odhaliť aj stopy korenia. Chemici tiež identifikujú znečisťujúce látky a toxíny, ako je pleseň v korení. Na tento účel vyvinuli detekčné techniky založené na rastlinnom genóme. Októbrové vydanie "Chemical News" informuje o tom, ako to funguje.

Klasickým spôsobom zisťovania korenia je stále pozerať sa na drvený materiál cez mikroskop a hľadať špeciálne štruktúry. Molekulárne biologické metódy však zisťujú mnohé koreniny v komplexných potravinách oveľa presnejšie: Priamo identifikujú nositeľa genetickej informácie, deoxyribonukleovú kyselinu (DNA) rastliny korenia. Keďže sa však koreniny skladajú z rôznych častí rastlín, príprava vzorky je zložitá úloha.

Prečítajte si viac

Vďaka senzorom budú potraviny v budúcnosti bezpečnejšie

Na veľtrhu Agritechnica 2009 predstavil Leibnizov inštitút pre poľnohospodárske inžinierstvo v Postupime-Bornime tri vývojové senzory, ktoré možno použiť na detekciu plesní v kritických bodoch reťazca produkcie obilia a následne znížiť riziko mykotoxínov. Senzorové systémy boli vyvinuté spolu s partnermi z výskumu a priemyslu ako súčasť spoločného projektu ProSenso.net2 financovaného BMBF.

Sú vysoko nežiaduce, ale obsahujú ich asi štvrtina celosvetovo vyrobených potravín a krmív: toxické metabolity plesňových húb, takzvané mykotoxíny. Aj malé množstvá sú škodlivé pre zdravie ľudí a zvierat. Kontaminácia mykotoxínmi je spojená nielen so zdravotnými aspektmi, ale aj s ekonomickými dôsledkami.

Prečítajte si viac

Čerstvé na stole Fraunhoferove inštitúty sa prezentujú na Anuge

Škandál s prehnitým mäsom, ovocie a zelenina so zvyškami pesticídov, salmonela vo vajciach – spotrebitelia sú nespokojní. Chcú mať istotu, že potraviny v supermarkete sú naozaj čerstvé a zdravé. Odborníci spoločnosti Fraunhofer po prvýkrát predstavia svoje výsledky výskumu na veľtrhu Anuga (10. – 14. októbra v Kolíne nad Rýnom, hala 5.1, stánok B020) a predvedú, ako možno sledovať prepravu produktov.

Hovädzie mäso z Argentíny, paradajky z Holandska, avokádo z Izraela – sortiment tovaru je medzinárodný a trasy týchto produktov sú dlhé a kľukaté. Tieto toky tovaru predstavujú veľkú výzvu: Najmä potraviny podliehajúce skaze sa musia dostať do obchodov a k zákazníkovi čo najrýchlejšie. Vedci z Fraunhoferu majú holistický pohľad na cestu mäsa, ovocia a zeleniny – od farmy až po pult v obchode. Analyzujú podmienky závodov na poli a trasy produktov, zlepšujú výrobné procesy a optimalizujú tok tovaru, skladovacie podmienky a balenie. „Food Chain Management (FCM)“ je názov výskumnej témy.

Prečítajte si viac

EFSA potvrdzuje pozíciu BfR k metódam detekcie toxínov rias v lastúrach

BfR odporúča nahradiť pokusy na zvieratách chemicko-analytickými metódami

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vyhodnotil maximálne hladiny a metódy detekcie morských biotoxínov v lastúrach. V dôsledku toho musia byť stratégie na kontrolu týchto toxínov v lastúrach prediskutované v komisii EÚ, na zisťovanie ktorých je ako referenčná metóda stále potrebný pokus na zvieratách na myšiach. "Pokusy na zvieratách možno nahradiť chemicko-analytickými metódami," hovorí prezident BfR Prof. Dr. DR Andrej Hensel. „Tieto metódy tiež pomáhajú zlepšiť ochranu zdravia spotrebiteľov, pretože sa dajú použiť na spoľahlivejšiu detekciu morských biotoxínov.“ V roku 2009 zverejnil Federálny inštitút pre hodnotenie rizík (BfR) výkonnú chemicko-analytickú metódu, ktorú možno použiť aj na detekciu morských biotoxínov. biotoxínov pod príslušné maximálne hodnoty.

Mušle obsahujúce toxíny môžu po konzumácii spôsobiť ochorenia, ako je hnačka alebo paralýza, a v zriedkavých závažných prípadoch aj smrť. Morské biotoxíny sú produkované určitými druhmi rias a hromadia sa v lastúrach. V záujme ochrany spotrebiteľov pred týmito toxínmi úradná kontrola potravín skúma mušle na prítomnosť týchto látok. Doteraz sa v EÚ ako metóda detekcie predpisovala takzvaná „biologická skúška na myšiach“. Extrakt zo skúmaného tkaniva mušlí sa vstrekne do brušnej dutiny myší. Smrť myší sa považuje za dôkaz morských biotoxínov.

Prečítajte si viac

Zbohom spoteným nohám!

Vyvinutý objektívny systém hodnotenia zápachu potu nôh

Prvým krokom, ako zabrániť vzniku nepríjemného zápachu nôh, je prísť na podstatu jeho príčin. Vedci z Hohensteinského inštitútu, Testovacieho a výskumného inštitútu (PFI) a Katedry meracej technológie na Sárskej univerzite sa k tomuto cieľu priblížili s objektívnym senzorickým systémom hodnotenia pachu potu o veľký krok.

Vznik pachov spôsobených bakteriálnym rozkladom potu totiž nezávisí len od nositeľa, ale najmä od konštrukčných vlastností obuvi (napr. materiál zvršku a podrážky) a pančúch (napr. vláknitý materiál). Doposiaľ bol vývoj produktov s ohľadom na senzorické vlastnosti možný len metódou pokus-omyl a pomocou komplexných testov s testovacími osobami. S výskumným projektom AiF č. 201 ZN vyvinul objektívny hodnotiaci systém pre senzorické hodnotenie zápachu potu, sťažností zákazníkov a z toho vyplývajúcich drahých nových dizajnov sa dá v budúcnosti vyhnúť.

Prečítajte si viac